Bazalka pravá
latinsky: Ocimum basilicum
česky: Bazalka pravá
anglicky: Basil or Sweet Basil
nemecky: Basilikum (Gattung)
francúzsky: Basilic
Liečitelstvo:
VLASTNOSTI : aromatikum, karminátivum, mierne antiseptikum
VYUŽITIE : v lekárnictve, voňavkárstve a ako korenie
: upravuje trávenie
: osoží pri nadmernom tvorení plynov t.j. nadúvaní
: bazalka má špecifickú a veľmi intenzívnu vôňu
: účinkuje protizápalovo pri ochoreniach ústnej dutiny
: má protikŕčový účinok pri chronickej bronchitíde s kašľom
: zvonku:
:: s vňaťou kapsičky pastierskej na omývanie zaparených miest intetrigo)
:: éterický olej z bazalky má antidepresívne účinky
(stačí vdychovať jej vôňu alebo pridať 5-10 kvapiek do kúpeľa.
:: obsahuje vitamíny, enzymy a dôležite minerálne látky.
POUŽITIE :
Čaj pri plynatosti a žalúdočných ťažkostiach : 1-2 čajové lyžičky vňate zaliať 1/4l vriacej vody, nechať spariť. Piť podľa potreby 1 šálku denne.
Čerstvé listy : potierajte nimi miesta poštípané hmyzom, zmierňuje to svrbenie a zápal.
Balzam:
Balzam na podráždené nervy a trápenie predstavuje bazalka.
Táto bylina je liečiteľkou, ktorá vie upokojiť a pritom na rozdiel od utišujúcich liekov neotupuje náš mozog. Po bazalkovom čaji sa určite nemusíte báť riadiť auto! V ľudovom liečiteľstve sa z nej varil odvar proti smútku a zádumčivosti.
Vďaka svojmu pôsobeniu na nervovú sústavu je tiež príjemnou a lahodnou prevenciou letných alergií.
Voňavá jednoročná bylinka je určite známa svojím použitím v našich kuchyniach, čo iste potvrdia i naše babičky, ktoré ju často pestovali v črepníku za oknom.
Avšak predovšetkým príprava cestovín, aspoň v Taliansku je dnes celkom nepredstaviteľná bez chuti a vône bazalky.
Jej latinský názov (ocimum basilicum - bazalka vonná) je odvodený od nesmierne príjemnej a prenikavej vône, ktorá mala byť, aspoň podľa názvu hodná kráľov.
Potvrdzuje to i fakt, že vence z bazalky pravej boli nájdené v egyptských pyramídach, kde ich vôňa doprevádzala do podsvetia faraónov a používala sa rovnako v kuchyniach starovekej Indie.
Od polovice šestnásteho storočia sa začala pestovať tiež v talianskych a nemeckých záhradách, o čom svedčí i to, že od tej doby bola uvádzaná v najstarších európskych bylinárkach.