pestovanie


Rakytník rešetliakový (úzkolistý)
latinsky: Hippophae rhamnoides
česky: Rakytník řešetlákový
anglicky: Hippophae rhamnoides, Common sea-buckthorn
nemecky: Sanddorn, Weidendorn, Dünendorn, Audorn, Fasanenbeere, Haffdorn, Seedorn, Rote Schlehe, Sandbeere
francúzsky: Argousier



Pestovanie:

Je veľmi nenáročný a mnohostranne užitočný pre permakultúrne záhrady.
Dusík pútajúce baktérie v jeho koreňoch obohacujú pôdu dusíkom.
Znáša veľmi dobre sucho (nesmie ale zaschnúť po vysadení, kým sa zakorení!). Je potrebné vysadiť samčie i samičie kríky.
Samičie rastliny sú tie, ktoré majú plody, preto sa odporúča vysadzovať v pomere päť až desať samičích na jednu samčiu.
Peľ prenáša vietor, nie hmyz, takže opeľovač musí byť vždy po vetre.

Má ďaleko rozvetvený a hlboký koreňový systém.
Vytvára koreňové výhonky, preto ho vysádzajte len tam, kde časom jeho rozrastanie nebude na obtiaž, alebo nebude možné (nebude rásť smerom do tieňa väčších stromov, cez ujazdená cestu, do lúky atď.)




Suší sa a robí sa z nich čaj.
Výborné sú kompóty, pyré, sirupy a prírodný ovocný rakytníkový likér.
Najviac vitamínov a ostatných biologicky účinných zložiek má rakytník na začiatku dozrievania (koniec leta).
Jeho jediným veľkým problémom je, že sa veľmi ťažko zbierajú.
Na tŕnistých tohoročných vetvičkách plody drží pevne, pretože nemajú stopky (odroda Leikora má malé stopky) a sú mäkké.
Spravidla sa pri trhaní rozmačkajú a šťava predčasne vyteká.
Plody sa preto zbierajú až v zime - najlepšie pri mínus desiatich stupňoch Celzia.
V teréne rozprestrieme pod kríkom plachtu a zmrznuté bobule strasieme na zem.
Pretože vysokou teplotou sa vitamín C "stráca", je teda veľmi dobré rakytníkové bobuľky zmraziť.
V priebehu zimného obdobia ich môžeme podľa ľubovôle konzumovať.


Rakytník rešetliakový (úzkolistý), Hippophae rhamnoides, Rakytník řešetlákový Hippophae rhamnoides, Common sea-buckthorn

Rakytník rešetliakový (úzkolistý), Hippophae rhamnoides, Rakytník řešetlákový Hippophae rhamnoides, Common sea-buckthorn

rastliny