CHÉMIA

Chémia

Chemické prvoky a zlúčeniny

Prvky
1. Relatívne rozšírenie prvkov klesá približne exponenciálne so vzrastajúcim hmotnostným číslom A až k hodnote A » 100
2. Medzi Z = 23 až 28, kam patria V, Cr, Mn, Fe, Co a Ni, je výrazné maximum u Fe, ktoré je 103krát rozšírenejšie, než by sa z obecného priebehu očakávalo.
3. Deutérium, Li, Be a B sú v porovnaní so susednými prvkami H, He, C a N vzácnejšie.
4. Medzi ľahkými jadrami sú rozšírenejšie tie, ktoré majú hmotnostné číslo deliteľné štyrmi, než atómy susedné.
5. Atómy s párnym A sú rozšírenejšie ako atómy s A nepárnym.
6. Atómy ťažkých prvkov majú sklon byť bohatšie na neutróny
7. Maximum s dvoma vrcholmi sa objavuje u A = 80, 90 A = 130, 138 a A = 196, 208

Chémia

Chémia (grécky ??µ???) je veda, ktorá sa zaoberá vlastnosťami, zložením, prípravou, štruktúrou anorganických a organických látok a ich vzájomnými interakciami. Látky sú zložené z atómov a z nich zložených molekúl alebo z iónov.

Chémia opisuje svojím vlastným metodickým a teoretickým prístupom hmotu a nadväzuje tak na štúdie fyzikálne a predchádza štúdiám hmoty z biologického alebo napríklad z geologického hľadiska. Vzhľadom k rôznorodosti hmoty, ktorá je zložená z rôznych kombinácií atómov, chemici často študujú, ako atómy odlišných chemických prvkov medzi sebou interagujú a aké molekuly a akým priebehom z týchto interakcií vznikajú.

Názov tohto vedného odboru chémie (gr. ??µ???), či pôvodne chymie, sa objavil až vo 4. storočia n. l. v spisoch byzantských autorov. Jeho prapôvod však nie je dobre vysvetlený.

Obvykle býva s odvolaním sa na alexandrijského encyklopedického autora Zosima Panopolidského (4. storočie n.l.) odvodzovaný od názvu bájnej knihy ??µ?? (Chémey), ktorá popisovala návod na spracovanie kovov a bola vraj božského pôvodu.

Podľa iných môže slovo chémia súvisieť so starým hebrejským názvom pre Egypt, Chemia (krajina Chámova), ktorý uvádza už Plutarchos; tento výklad podporuje skutočnosť, že starovekí Egypťania ovládali rad chemických znalostí.

Tretí etymologický teórie spája chémiu s gréckym slovom ??µ?? (chymós, = kvapalina alebo šťava), čím mohla byť mienená tinktúra potrebná pre transmutáciu kovov, hľadaná alchymistu.

Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je protónové číslo, štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti.

V súčasnosti poznáme 117 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi, zvyšných 23 bolo umelo pripravených (technécium ako prvý umelý prvok v roku 1937).