home mail
Chémia
Chemické prvoky a zlúčeniny
Prvky
1. Relatívne rozšírenie prvkov klesá približne exponenciálne so vzrastajúcim hmotnostným číslom A až k hodnote A » 100
2. Medzi Z = 23 až 28, kam patria V, Cr, Mn, Fe, Co a Ni, je výrazné maximum u Fe, ktoré je 103krát rozšírenejšie, než by sa z obecného priebehu očakávalo.
3. Deutérium, Li, Be a B sú v porovnaní so susednými prvkami H, He, C a N vzácnejšie.
4. Medzi ľahkými jadrami sú rozšírenejšie tie, ktoré majú hmotnostné číslo deliteľné štyrmi, než atómy susedné.
5. Atómy s párnym A sú rozšírenejšie ako atómy s A nepárnym.
6. Atómy ťažkých prvkov majú sklon byť bohatšie na neutróny
7. Maximum s dvoma vrcholmi sa objavuje u A = 80, 90 A = 130, 138 a A = 196, 208

Chémia

Chémia (grécky ??µ???) je veda, ktorá sa zaoberá vlastnosťami, zložením, prípravou, štruktúrou anorganických a organických látok a ich vzájomnými interakciami. Látky sú zložené z atómov a z nich zložených molekúl alebo z iónov.

Chémia opisuje svojím vlastným metodickým a teoretickým prístupom hmotu a nadväzuje tak na štúdie fyzikálne a predchádza štúdiám hmoty z biologického alebo napríklad z geologického hľadiska. Vzhľadom k rôznorodosti hmoty, ktorá je zložená z rôznych kombinácií atómov, chemici často študujú, ako atómy odlišných chemických prvkov medzi sebou interagujú a aké molekuly a akým priebehom z týchto interakcií vznikajú.



Názov tohto vedného odboru chémie (gr. ??µ???), či pôvodne chymie, sa objavil až vo 4. storočia n. l. v spisoch byzantských autorov. Jeho prapôvod však nie je dobre vysvetlený.

Obvykle býva s odvolaním sa na alexandrijského encyklopedického autora Zosima Panopolidského (4. storočie n.l.) odvodzovaný od názvu bájnej knihy ??µ?? (Chémey), ktorá popisovala návod na spracovanie kovov a bola vraj božského pôvodu.

Podľa iných môže slovo chémia súvisieť so starým hebrejským názvom pre Egypt, Chemia (krajina Chámova), ktorý uvádza už Plutarchos; tento výklad podporuje skutočnosť, že starovekí Egypťania ovládali rad chemických znalostí.

Tretí etymologický teórie spája chémiu s gréckym slovom ??µ?? (chymós, = kvapalina alebo šťava), čím mohla byť mienená tinktúra potrebná pre transmutáciu kovov, hľadaná alchymistu.


   | železo |
   | chróm |
   | mangán |
   | zinok |
   | meď |
   | vápnik |
   | sodík |
   | draslík |
   | striebro |
   | zlato |

   | Rumelka |

   | Periodická tabuľka |


Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je protónové číslo, štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti.

V súčasnosti poznáme 117 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi, zvyšných 23 bolo umelo pripravených (technécium ako prvý umelý prvok v roku 1937).